mikropoviedka

magnet
prisadol si do jej kupé, vyložil svoju koženú kabelu a odišiel. dávala mu na ňu pozor, ale len tak trochu. vrátil sa onehdy, vzal knihu a otvoril ju.
došiel sprievodca. opýtal sa ho, či sa vezie správnym smerom, ak chce ísť do Tatranskej Lomnice. nerozumel mu. zaplietla sa do ich dvojazyčnej komunikácie pretlmočiac pôvodnú otázku sprievodcovi. pochopil, prikývol a vysvetlil, že musí tri krát prestúpiť, ale smerom sa vezie správnym. začali sa spolu baviť.
„where are you from?“
„the States.“
„all of it?“
vzbudila v ňom záujem, pousmial sa, knihu nechal skĺznuť do lona.
„nope, Pennsylvania.“
„oh, really? I am about going there within a month“
„where to?“
„oh, you would not know the place.“
„common, tell me, I crossed that state, I know it pretty well, believe me.“
„harleysville.“
„never heard of.“
zasmiali sa.
„you see, I told you.“
„so, where is it at?“
„it is a place where harleys go to sleep.“
„somewhere in between Phily and .. „
„so is it.. place where harleys go to sleep.“
zreničky sa mu rozšírili, kútiky úst napli.
„yes, it is there.“
potvrdila.


videli sa na druhý deň a potom tretí, štvrtý..  prežili medovinové popoludnie pred kinom, stratu mobilu v kine, prvú pusu po kine. neohlásenú návštevu na intráku. vytiahnutie jeho zívajúceho štyridsaťkilového psa v mikine zviazanej námorníckom uzlom na prvé poschodie. preflákané noci v skúškovom. hľadanie kondómu v kope jeho vecí.




kondóm
vlasy sa jej spontánne a uponáhlane roztúlali ním celým.
foreplay frčala plným prúdom. jeho ruky, tak teplé, tak žiadúce, nemo a nevedomky prevádzali na jej chrbte dokonalé šiatzu. cítila každý pór svojej kože, ktorého sa dotkol.

rozozvučala sa filharmónia, tón po tóne, v prekvapivo nenacvičenej harmónií. ruch mesta sa zrazu cez okno nepredieral tak intenzívne, bolo počuť iba jemné tóny toho druhého...
„máš ochranu?“
„neboj sa, ochránim Ťa.“ slová sa šepotom rozliali v ľavom uchu.
smelo sme sa roztancovavali v prívetivom ambientnom rytme. všetkých päť zmyslov im vášnivo búšilo do slúch, teplo sa rozhostilo v tele. nasledovalo veselé fyzično.
a tu zrazu, ozval sa jej zmysel číslo 6. že reku: „Kondóóóm holka, kondóm, sakra!“

„sorry honey, ale ja „weding ring“ nemusím...“
tanec ustal, účinkujúca vyvrátila oči stĺpkom.
„neboj sa, som zdravý ako ryba!“
zavtipkoval donedávna vedúci hry on.

vzala kondóm do ruky, vyšla do kuchyne, zobrala nožnice a odstrihla si z neho krúžok. zopla si s nim vlasy do copu.
uvarila kávu.



káva
bolo toho už dosť. navrhla rozchod.
robil plačlivé scény. ako už neraz. sťaby si vymenili role. ona akože on a on akože ona.  sprvu bola v tom, že je to jeho talianskym temperamentom po matke,  írskym ožralstvom po otcovi a americkým egocentrizmom navrch. časom vyšlo najavo, že sa iba cítil nedoceneným géniom. bol priemerne ťažký egocentrik, ktorý v reáli bral ľahšie amfetamínové antidepresíva a hasil to celé vínom, pivom, vodkou, či čo bolo práve poruke.
„vezmeš si môjho psa, keby niečo?“
„prestaň...“
„nemôžeš ma len tak odhodiť. sťa nejakú špinavú handru.“
„prestaň, nebuď patetický.“


„polepším sa. sľubujem.“

„prestaň už.“
„ja viem, máš na viac, však!?“
„shut up fuck up!“ vyštekla naňho jeho slovami v jeho reči



v kávovari to zabublalo. odliala si do šálky. vôňu váľaľa chvíľu po jazyku. pes sa zalizol. vychutnávala si tykajúce hodiny a inak ticho. zívalo to nudou. zdekompenzovaný ex jej už myseľ nezamestnával. bol od včera preč.

vyšla z paneláku. všetko sa jej odrazu javilo akési banálne nové.